DEBRIS COMPANY (SK): WOW! / Program Moving Station
3. 12. 2018, 20:00
Spektakulární multimediální performance oceňovaného souboru o nejistotách dnešního i budoucího světa.
*** english text below ***
Réžia, koncept: Jozef Vlk
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Text: Eugen Gindl
Preklad do angličtiny: Martin Solotruk
Video art: Alex Zelina
Scénografia: Ján Ptačin
Kostýmy: Katarína Holková
Hudba: Jozef Vlk
Dramaturgia: Dáša Čiripová
Účinkujú: Daniel Raček, Stanislava Vlčeková, Andrea Luptaková
Whispering: Braňo Mosný
Technická spolupráca: Matej Černušák
Produkcia: Martina Širáňová
Nezávislé združenie Debris Company existuje už od roku 1991 a venuje fyzickému divadlu, akčnému umeniu a performance. Má za sebou mnoho úspešných projektov, ktoré vždy spája silný podklad, predloha, adaptácia. V inscenáciách Debris Company dochádza k veľmi senzitívnemu a esteticky hodnotnému prepojeniu hudby, pohybu, výtvarného a filozofického... Ich tvorbu by bolo možné zaradiť k multimediálnemu, avantgardistickému prúdu, ktorý ozvláštňuje a je oceňovaný na slovenskej divadelnej i zahraničnej scéne už dlhšiu dobu (DOSKY, OSTRA-VAR, Cena Tatrabanky za umenie, GRAND PRIX Nová Dráma 2018). Svoju prácu uvádzajú pravidelne nielen na domácej, ale aj na zahraničnej scéne (Francúzsko, Anglicko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Maďarsko, Slovínsko, Bielorusko, Rumunsko, Česko, Senegal, Brazília, India, Singapore, USA, ai)
Performance WOW! získalo tento rok ocenenie GRAND PRIX vrámci festivalu Nová Dráma 2018, zúčastnilo sa v tomto roku na V4 Dance Festival v New Yorku a New Orleans, na Internacional Festival de la danca do Recife v Brazilií, či festivale Movefest Ostrava a Hybaj ho! v Prahe.
WOW!
Slepá mapa sveta
Dejiny vždy naberú nečakaný smer. Pred sedemdesiat tisíc rokmi bol Homo Sapiens obyčajný bezvýznamný tvor, ktorý sa niekde v odľahlom kúte Afriky staral o seba samého. V priebehu nasledujúcich tisícročí sa stal vládcom celej planéty a hrôzovládcom jej ekosystému. Vyrúbal lesy, odvodnil močiare, prehradil rieky, zaplavil lúky, položil milióny kilometrov koľajníc a ciest, vystaval mestá, ktoré sa týčia do výšky. Príroda trpí a živočíšne druhy rýchlo vymierajú. Pokročili sme od kanoí ku korábom, parníkom a vesmírnym lodiam, ale nikto nevie kam smerujeme. Máme moc, ale nevieme, ako s ňou narábať. A ešte k tomu sa chováme nezodpovedne. Z našej planéty sa stáva nákupné stredisko z betónu a plastu. Homo Sapiens dobyl svet. Katastrofické proroctvá o vyčerpaní surovín a trvalého poškodenia planetárneho ekosystému sú oprávnené. Zranená príroda ohrozuje prežitie Homo Sapiens. Zabíjame a ničíme ostatné tvory a prírodu. Mierime k ekologickej katastrofe, alebo do technologického raja? Možné je všetko.
Obchod a kapitalizmus, veda a technika, planetárna komunikácia a geopolitické vedomie spojili svet do globálnej dediny. Ako premieňame prírodu, svoje vlastné telo a psychiku, rodinu a spoločnosť – akú cenu chceme zaplatiť za blahobyt a konzumizmus? Do akej miery sú samozrejmé svetské viery ako humanizmus, rovnosť žien a mužov, pokrok ľudstva? Stojíme na prahu raja, alebo pekla? Možné je všetko.
Záleží nám na uznaní zásadnej rovnosti všetkých ľudí, ale zároveň stojíme na prahu spoločnosti, v ktorej žiadna rovnosť existovať nemôže. A možno sa blížime k ďalšiemu zlomu, kde všetky naše zmysluplné pojmy ako ja, ty, žena, muž, láska, a nenávisť stratia význam. Keď zbúrame väzenské múry a dostaneme sa na slobodu, čoskoro zistíme, že sme len vybehli na väčší dvor ešte väčšieho väzenia. Ako keď dva neladiace tóny hrané súčasne vytvárajú kvalitatívne novú skladbu, tak nás disharmónia našich hodnôt núti premýšľať, kritizovať a pozerať sa na veci z iného uhla. Vnútorná konzistencia je len známkou nedostatočného premýšľania.
Je pred potopou?
Dejiny sveta a človeka sú dejinami otrasov (J. Patočka). Pády, pohromy nesmerujú ku koncu dejín, ale naopak k jeho pohybom a zmenám. Loď pláva po rozbúrenom mori, potopí sa, ale znova sa vynorí. Situácia, v ktorej sa dnes nachádzame je podobná tej na počiatku dejín. To, čo sa nám zdalo najskôr ako cesta, sa teraz ukazuje ako scestie. Podstata bytia sa čoraz viac a viac vzďaľuje od skutočného poznania. Život sa popiera samým sebou. Konzumná spoločnosť, obdiv samého seba a svojej moci, súťaživosť a neustále premeny nazvané tekutosťou dospeli v 21. storočia do: WOW!.
Kolektív
Z rumoviska poslednej svetlej budúcnosti za horizontom stúpa dym. A minulosť sa opäť raz recykluje podľa najnovších objednávok potkaniarov. Homo sapiens uviazol v klepci prítomnosti, ktorú začínajú ovládať klauni. V každodennom živote, v umení, v politike. Títo klauni však nie sú nemotorní, komickí baviči publika. Sú zlí, zákerní, nevypočítateľní. Vo svete, kde sa boh (možno iba dočasne) vzdal dohľadu nad chodom vecí, stal sa klaun, vďaka popkultúre, najmodernejším vtelením diabla. Nie
vždy si všimneme, že jeho dobrácky úsmev sa premenil na výsmešný úškrn. Týmto klaunom sa v karnevale neoliberálneho kapitalizmu dobre darí. Majú konjunktúru. Donedávna sme si ešte trúfali rozlíšiť pravdu od klamstva. Spoliehať sa na fakty. V realite, ktorú režírujú títo klauni sa však málokto odváži odlíšiť pravdu od lži. Ocitli sme sa v postfaktickej realite. Vo svete hodnotovej čalamády. Fakty sa stali nespoľahlivými, nevlasteneckými, nezrozumiteľnými. V mediálnej agore víťazí premyslená i spontánna lož. Homo sapiens sa, na sklonku veku rozumu, opäť raz musí prispôsobovať. Aj nasadiť si, pre každý prípad, masku klauna... Aby sa mohol, nenápadne, zúčastniť na tejto triumfálnej rozlúčke s pravdou a objektivitou.... Najmocnejší z klaunov, je presvedčený, že: „Pravda je barlou lúzerov...“
Eugen Gindl
*****
WOW!
Blank Map of the World
The history always takes an unexpected turn. Seventy thousand years ago, Homo sapiens was a meaningless creature minding its own business somewhere in a remote corner of Africa. Throughout the following millennia, he has grown into the ruler of the planet and the tyrant of its ecosystem. He has cut down forests, drained wetlands, dammed rivers, flooded fields, laid millions of miles of railways and roads and built up cities towering over the land. The nature is suffering and animal species are quickly becoming extinct. We have replaced canoes with ships, steamers and spaceships, but nobody knows where we're heading. We have power but do not know how to wield it. On top of that, our behaviour is irresponsible. We are turning our planet into a shopping mall made out of concrete and plastic. Homo sapiens has conquered the world. The catastrophic prophecies, which speak of the depletion of resources and permanent damage of the planetary ecosystem, are justified. The wounded nature poses a threat to the survival of Homo sapiens. We are killing the nature and its beasts. Are we heading towards an ecological disaster or a technological paradise? Everything is possible.
Trade and capitalism, science and technology, planetary communication and geopolitical awareness have all connected the world into a global village. As we are transforming the nature, our own bodies and minds, families and societies, what price are willing to pay for welfare and consumerism? To what extent are the worldly faiths such as humanism or gender equality a mark of human progress? Are we standing on the verge of paradise or hell? Everything is possible.
We care about acknowledging the principal equality of all people, but at the same time we're standing on the verge of a society where no equality can really survive. Maybe we're nearing another breaking point, where all our meaningful concepts, such as me, you, woman, man, love and hate, will be stripped of their meaning. Once we break down the prison walls and break free, we will discover that we merely escaped right into a bigger courtyard of an even bigger prison. Just as two different tones played at once create a completely new composition, the disharmony of our values forces us to reflect, criticize and observe things from a different angle. Inner consistency is only a mark of deficient reflection.
Will there be a flood?
The history of the world and humanity is a history of dead (J. Patočka). Falls and disasters don't lead to the end of history, but rather to shifts and transformations of history. The ship is swimming on restless waters and it will sink only to emerge once again. The situation we are finding ourselves in today is similar to the one at the beginning of all history. What previously seemed like a path now resembles a crossroads. The nature of being is moving further and further away from true knowledge. Life supports itself. In the 21st century, consumerism, self-awe, the worship of power, competitiveness and the constant transformations entitled liquidity all boiled down into: WOW!.
Jozef Vlk and Dáša Čiripová
Smoke is rising from the rubble of the last bright future on the horizon. And past is once again recycled according to the newest orders of the rat-catchers. Homo sapiens got stuck in the snare of the present which is slowly being taken over by clowns, whether it concerns daily lives, art or politics. However, these clowns are just clumsy and ludicrous entertainers of the audience. They are evil, malicious and unpredictable. In a world where god (maybe just temporarily) refrained from watching over the world, pop culture made the clown into the most contemporary incarnation of the devil.
We don't always notice that his kind smile turned into a mocking grin. These clowns prosper in the carnival of neoliberal capitalism. They are on a roll. Only recently have we stopped being bold enough to distinguish truth from lies. To rely on the facts. However, in the reality of these clowns, barely anyone is brave enough to distinguish truth from lies. We have found ourselves in a post-factual reality. In a world of the entropy of values. Facts have become unreliable, non-patriotic, incomprehensible. Elaborate and spontaneous lies dominate the media. At the twilight of the age of reason, Homo sapiens is once again forced to adapt. And to be ready to put on the mask of a clown, just in case... just to be able to inconspicuously participate in this triumphant goodbye to truth and objectivity... The most powerful clown is convinced that "Truth is only a loser's crutch..."
Eugen Gindl
Duration: 45 min
Cast: Stanislava Vlčeková, Peter Cseri
Direction / Concept: Jozef Vlk
Choreography: Stanislava Vlčeková
Text: Eugen Gindl
Translation: Martin Solotruk
Video art: Alex Zelina
Dramaturgy:Dáša Čiripová
Music: Jozef Vlk
Stage design: Ján Ptačin
Costumes: Katarína Holková
Whispering: Braňo Mosný
Technical cooperation: Matej Černušák
Production: Martina Širáňová
